Posúdenie expozície diizokyanátom v pracovnom prostredí

Souhrn

V pracovnom prostredí sú zamestnanci vystavení rôznym rizikovým chemickým faktorom, ktoré môžu byť v niektorých prípadoch príčinou vážneho poškodenia zdravia. Expozícia diizokyanátom je spojená so vznikom profesionálnych ochorení dýchacích ciest – alergickej rinitídy, bronchiálnej astmy a hypersenzitívnej pneumonitídy. Posúdenie expozície izokyanátom v pracovnom prostredí je založené na stanovení ich koncentrácie v pracovnom ovzduší. Okrem tejto metódy sa vo viacerých zahraničných štúdiách využíva aj biologické monitorovanie, ktoré zahŕňa stanovenie koncentrácie produktov metabolizmu izokyanátov v biologickom materiáli. Výsledky vykonaných štúdií naznačujú, že zavedenie biologického monitorovania ako komplementárnej metódy k súčasne využívanému meraniu izokyanátov v ovzduší je vhodné na posúdenie celkovej expozície, ktorá zjednocuje všetky cesty vstupu izokyanátov do organizmu. Cieľom našej práce bolo zosumarizovať poznatky z dostupných štúdií, ktoré sa venovali stanoveniu koncentrácie diizokyanátov v pracovnom prostredí a ich biomarkerov v biologickom materiáli a určeniu vzájomnej korelácie výsledných hodnôt.

Klíčová slova:

diizokyanáty – profesionálna expozícia – biologické monitorovanie

ÚVOD

Diizokyanáty majú široké uplatnenie pri výrobe polyuretánov, farieb, lepidiel a iných produktov a materiálov. K profesionálnej expozícii diizokyanátom dochádza pri výkone rôznych pracovných činností, predovšetkým pri výrobe a manipulácii s polyuretánmi a ich produktami, najčastejšie inhaláciou vo forme aerosólov a pár, ale tiež pri priamom kontakte s pokožkou [1, 2]. Pri posudzovaní pracovnej expozície diizokyanátom sa využíva hodnotenie inhalačnej expozície stanovením koncentrácie diizokyanátov v pracovnom ovzduší, ktoré ale nezahŕňa monitorovanie potenciálnej dermálnej expozície [1, 3]. Na posúdenie celkovej dávky, ktorá odzrkadľuje všetky cesty vstupu chemickej látky do organizmu, sa využívajú metódy biologického monitorovania. V prípade expozície diizokyanátom je biologické monitorovanie založené na stanovení produktov metabolizmu týchto látok – diamínov v moči alebo špecifických proteínových aduktov v krvi [4–6].

S cieľom podrobnejšieho preskúmania vzájomnej korelácie uvedených metód sme vypracovali prehľad publikovaných štúdií, v ktorých sa uskutočnilo biomonitorovanie a posúdenie úrovne inhalačnej expozície diizokyanátom nameraných v ovzduší v rôznych výrobných odvetviach. Vzhľadom k väčšiemu množstvu štúdií sme sa zamerali na tri najčastejšie využívané diizokyanáty – hexametyléndiizokyanát, metyléndifenyldiizokyanát a toluéndiizokyanát a analýzu prác pochádzajúcich z európskych krajín, ktoré uvádzali všetky informácie o skúmaných biomarkeroch a matriciach, účastníkoch štúdie, technikách odberu vzoriek a metódach stanovenia izokyanátov.

VLASTNOSTI A VYUŽITIE IZOKYANÁTOV

Izokyanáty sú zlúčeniny s nízkou molekulovou hmotnosťou, ktoré majú jednu alebo viacero izokyanátových funkčných skupín -N=C=O naviazaných na aromatickú alebo alifatickú východiskovú zlúčeninu [3, 7]. Najviac využívanou skupinou izokyanátov sú diizokyanáty, konkrétne metyléndifenyldiizokyanát (MDI), toluéndiizokyanát (TDI) a hexametyléndiizokyanát (HDI), ktoré tvoria viac ako 95 % celkovej produkcie diizokyanátov v Európe. Okrem nich sú na európskom trhu registrované aj ďalšie zlúčeniny z tejto skupiny ako 1,5-naftalén diizokyanát (NDI), izoforóndiizokyanát (IPDI) a rôzne oligoméry odvodené od izokyanátov, ktoré sa používajú v menších, ale nie menej významných množstvách [4–6].

Kvôli vysoko nenasýtenej povahe izokyanátovej funkčnej skupiny tieto chemické látky podliehajú ľahko reakciám s nukleofilmi. Izokyanáty sú teda pomerne reaktívne zlúčeniny, ktoré dobre reagujú s vodou, alkoholmi a amínmi. Najvýznamnejšou reakciou izokyanátov je exotermická reakcia s alkoholmi s viac ako dvoma hydroxylovými skupinami za vzniku polyuretánových polymérov [8, 9]. Polyuretány majú rozsiahle možnosti využitia od výroby polyuretánových pien a lepidiel až po ochranné nátery na automobily. Alifatické diizokyanáty (HDI, HMDI, IPDI), kde -NCO skupina nie je priamo naviazaná na aromatický kruh, sú v porovnaní s aromatickými diizokyanátmi menej reaktívne, ale tvoria inertnejšie uretánové väzby. Z tohto dôvodu polyuretány vyrobené z alifatických diizokyanátov majú vyššiu ultrafialovú stabilitu a mechanickú odolnosť, ale vo všeobecnosti sa používajú v oveľa menšej miere, zvyčajne len na špeciálne aplikácie [2, 4, 5, 6, 8].

STANOVENIE DIIZOKYANÁTOV V PRACOVNOM PROSTREDÍ

K expozícii izokyanátom na pracovisku dochádza najčastejšie pri výrobe, manipulácii a aplikácii produktov na báze izokyanátov [1]. Pri inhalačnej a dermálnej expozícii dochádza v dôsledku ich pôsobenia k senzibilizácii pokožky a dýchacích ciest [2]. V rámci EÚ sa expozícia izokyanátom uvádza ako jedna z najčastejšie hlásených príčin vzniku bronchiálnej astmy ako choroby z povolania, pričom počet nových prípadov sa ročne odhaduje na viac ako 5000 [4, 6].

Prítomnosť rizikových chemických faktorov v pracovnom prostredí, vrátane izokyanátov, je pravidelne monitorovaná. Posúdenie expozície izokyanátom je založené na stanovení ich koncentrácie v pracovnom ovzduší [1, 3]. V prílohe č. 1 Nariadenia vlády SR č. 300/2007 Z. z., ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci, sú uvedené najvyššie prípustné expozičné limity izokyanátov v pracovnom prostredí [10].

Meranie izokyanátov v pracovnom prostredí je však z viacerých dôvodov komplikované. Izokyanáty sa môžu v ovzduší vyskytovať vo forme plynov, pár alebo vo forme aerosólu, ktorého častice môžu byť rôznej veľkosti. Rovnako sa môžu pri stanovovaní množstva izokyanátov v odobratej vzorke vzduchu naraz nachádzať okrem monomérov izokyanátov aj ich oligoméry a prepolyméry, ktorých analytické štandardy nie sú v súčasnosti k dispozícii [1, 11]. Navyše v prostredí výroby polyuretánov a pri práci s polyuretánovými produktami sú hodnoty koncentrácie izokyanátov v ovzduší často veľmi nízke a významnejšou sa stáva dermálna expozícia. Z tohto dôvodu nesprávne zvolená metóda stanovenia izokyanátov v pracovnom prostredí môže viesť k podhodnoteniu ich výslednej koncentrácie v ovzduší [1, 4, 6].

BIOLOGICKÉ MONITOROVANIE IZOKYANÁTOV

Okrem stanovenia izokyanátov v ovzduší sa na posúdenie ich expozície na pracovisku využíva aj biologické monitorovanie, ktoré je založené na stanovení zodpovedajúcich diamínov odvodených od jednotlivých izokyanátov v moči alebo špecifických proteínových aduktov v krvi. Biomonitorovanie poskytuje informácie o celkovej úrovni expozície izokyanátom, ktoré môžu do organizmu vstupovať nielen inhalačnou ale aj dermálnou cestou [5, 6].

Najčastejšie využívanou metódou biologického monitorovania expozície izokyanátom je analýza diamínov uskutočnená po silnej hydrolýze vzoriek, ktorou dochádza k uvoľňovaniu proteínových aduktov vytvorených priamou reakciou s izokyanátom a produktami metabolizmu daného izokyanátu [12, 13]. Analýza diamínov, hexametyléndiamínu (HDA) pre HDI, toluéndiamínu (TDA) pre TDI a metyléndianilínu (MDA) pre expozíciu MDI, ktoré sa vylučujú v moči vo forme acetylderivátov, je neinvazívnou a pomerne nenáročnou metódou. Vyžíva sa predovšetkým na posúdenie krátkodobej expozície, pretože eliminačné polčasy jednotlivých diamínov predstavujú približne 2–5 h [5, 6, 13].

Proteínové adukty vznikajú priamou reakciou diizokyanátov s proteínmi v krvnej plazme, najčastejšie s albumínom alebo hemoglobínom, na základe čoho ich rozdeľujeme do 2 skupín na albumínové a hemoglobínové adukty. Albumínové adukty sa považujú za špecifické biomarkery expozície, pretože iba zlúčeniny, ktoré majú vo svojej molekule jednu alebo viac izokyanátových skupín, môžu reagovať s týmto proteínom alebo glutatiónom. Reakcia s glutatiónom predstavuje medzistupeň vzniku spomínaných aduktov. Stanovenie proteínových aduktov odráža expozíciu izokyanátom v priebehu niekoľkých týždňov, v niektorých prípadoch až mesiacov, pretože polčasy eliminácie sú 20–25 dní u albumínových aduktov, u Hb aduktov až 120 dní [5, 6].

Hexametyléndiizokyanát

HDI je alifatický diizokyanát, ktorý je súčasťou sprejových lakov používaných pri opravách motorových vozidiel a v priemyselných lakovniach. Na základe našich kritérií bolo celkovo nájdených sedem štúdií, z ktorých dve boli uskutočnené v európskych krajinách [14, 15].

Cieľom holandskej štúdie Pronka et al. [14] bolo posúdenie inhalačnej a dermálnej expozície HDI a jeho oligomérov u pracovníkov používajúcich polyuretánové laky v autoservisoch a v priemyselných lakovniach. Táto štúdia je prvou, ktorá kvantitatívne hodnotí dermálnu expozíciu a kombinuje merania dermálnej a inhalačnej expozície s biomonitorovaním. Stratégia odberu vzoriek bola založená na posúdení expozície na základe vykonávanej pracovnej činnosti.

Z výsledkov štúdie vyplýva, že najvyššia expozícia HDI sa spája s manipuláciou s polyuretánovými lakmi, ktorá zahŕňa miešanie, striekanie a nanášanie laku, čistenie striekacích pištolí a asistenciu pri týchto procesoch. K pracovným činnostiam, pri ktorých môže dochádzať k expozícii, bolo zaradené aj zváranie, pretože zahrievanie materiálov obsahujúcich polyuretány môže viesť k emisiám pôvodných monomérov a iných druhov izokyanátov. V autoservisoch bol pozorovaný negatívny korelačný vzťah medzi dermálnou expozíciou a používaním rukavíc (OR 0,22, 95% CI 0,09–0,57) ale naopak pozitívna korelácia s úrovňou inhalačnej expozície (OR 1,34, 95% CI 0,97–1,84 pre 10-násobné zvýšenie). HDA v moči bol preukázaný u 36 % pracovníkov autoservisov a 10 % pracovníkov lakovní, pričom v autoservisoch bola frekvencia detekovateľného HDA významne zvýšená na konci pracovného dňa (OR 2,13, 95% CI 1,07–4,22 pre 15–18 hod. v porovnaní s 00–8 hod.). V obidvoch odvetviach bol HDA prítomný v moči až u 25 % lakovačov. HDA bol detegovaný aj u pracovníkov autoservisov, ktorí nevykonávajú činností súvisiace so striekaním karosérií, z čoho vyplýva, že aj títo pracovníci môžu byť vystavení významnej dávke izokyanátov [14].

Výsledné koncentrácie HDA v moči sa pohybovali na úrovni do 150,2 μg . g-1 kreatinínu (146,5 μmol . mol-1 kreatinínu). Najvyššia expozícia bola pozorovaná medzi skorým popoludním a večerom. Keďže odber vzoriek bol vykonaný niekoľkokrát v priebehu dňa, priemerná úroveň HDA pre jednotlivé časové intervaly predstavovala približne 20 μmol . mol-1 kreatinínu [14].

Tieto hodnoty sú v porovnaní s výsledkami štúdie Jonesa et al. [15], v ktorej maximálny výsledok predstavoval ~ 20 μmol . mol-1 kreatinínu, veľmi vysoké. Nízke koncentrácie HDA v biologickom materiáli v tejto práci však môže vysvetľovať skutočnosť, že biomonitorovanie bolo u pracovníkov autoservisov uskutočnené pred a po školení v rámci dní povedomia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vo Veľkej Británii. Ich cieľom bolo informovať a lepšie pochopiť riziká expozície izokyanátom a získať vedomosti o praktických prostriedkoch kontroly expozície na pracovisku. Následným prieskumom bolo zistené, že viac ako 50 % autoservisov skutočne aplikovalo opatrenia na zníženie expozície izokyanátom, najmä dôsledné používanie OOPP. Výsledky biologického monitorovania u účastníkov po tomto školení boli signifikantne nižšie (p < 0,0001) v porovnaní s koncentráciou HDA vo vzorkách odobratých pred školením a s rutinným odberom vzoriek.

Nedostatkom vyššie uvedených prác z Holandska a Veľkej Británie [14, 15] ostáva fakt, že nebola preukázaná korelácia medzi celkovou hladinou HDI vo vzduchu a koncentráciou HDA v moči, pretože jednotlivé merania boli posudzované len vo vzťahu k pracovnej činnosti. V rámci literárnej rešerše sme našli dve štúdie z USA [16, 17], ktoré sa zaoberali vzťahom HDI vo vzduchu a HDA v biologickom materiáli. Ich výsledky naznačujú, že koncentrácia plazmatického HDA najlepšie korelovala s inhalačnou expozíciou, keď sa zohľadnila expozícia u všetkých zúčastnených osôb (kumulatívna) (r = 0,61), nie jednotlivých pracovníkov (r = 0,22).

Toluéndiizokyanát

TDI je prchavý aromatický diizokyanát používaný predovšetkým na výrobu polyuretánových pien, povrchových náterov, lepidiel a rôznych farieb. Najštudovanejším procesom, pri ktorom dochádza k expozícii TDI, je výroba polyuretánovej peny. Na základe literárnej rešerše bolo z tohto odvetvia identifikovaných šesť prác z piatich rôznych krajín Európy.

V Poľsku sa posúdenie pracovnej expozície izokyanátom štandardne uskutočňuje stanovením ich koncentrácie v pracovnej atmosfére a porovnaním získaných údajov s hodnotami maximálnych prípustných koncentrácií v Poľsku. Cieľom štúdie Swierczynska-Machura et al. [18] bolo posúdiť pracovnú expozíciu diizokyanátom súčasne prostredníctvom environmentálneho a biologického monitorovania a vyhodnotiť účinky na zdravie spojené s touto expozíciou. Štúdia bola uskutočnená u pracovníkov továrne na výrobu polyuretánovej peny na báze TDI a MDI. V tejto komplexnej štúdii každý z 30 pracovníkov (mužov vo veku 23–58 rokov) podstúpil fyzikálne vyšetrenie, kožné testy na odhalenie bežných alergénov, stanovenie alergén-špecifických IgE protilátok v sére a funkčné vyšetrenie pľúc spirometriou.

Najčastejšie sa vyskytujúcimi symptómami u jednotlivých účastníkov štúdie boli rinitída a rôzne kožné príznaky. Kožné testy preukázali senzibilizáciu na najmenej jeden alergén u 26,7 % subjektov, pričom najčastejšími alergénmi boli pele tráv a Dermatophagoides pteronyssinus. Spirometrickým vyšetrením bola dokázaná bronchiálna obštrukcia ľahkého stupňa u 5 pracovníkov, u 25 osôb (83,3 %) boli hodnoty spirometrie v norme. U týchto 5 osôb boli uskutočnené bronchoprovokačné testy metacholínom. Test odhalil nešpecifickú bronchiálnu hyperaktivitu (PC20 = 4 mg/ml) u 1 pacienta, ktorý nikdy nebol liečený na astmu. Špecifické protilátky IgE pre TDI a MDI neboli zistené v sére u žiadneho z pracovníkov. Koncentrácie izomérov TDI v ovzduší sa pohybovali v rozmedzí 0,2–58,9 μg . m-3 a v 7 prípadoch prekročili hodnotu Combined exposure index (CEI). Najvyššie koncentrácie TDI vo vzduchu (súčet izomérov 2,4-TDI a 2,6-TDI) boli zaznamenané na pozícii pracovníkov údržby (9,9–41,5 μg . m-3), pretože ich aktivity si vyžadovali pravidelnú prítomnosť na linke a priamy kontakt s formami pre vypeňovanie polyuretánu. Koncentrácie metabolitov TDA vo vzorkách moču odobratých po pracovnej zmene boli štatisticky významne vyššie v porovnaní s tými odobratými pred pracovnou zmenou a v 6 prípadoch prekročili hodnotu British Biological Monitoring Guidance Value (BMGV – 1 μmol TDA/mol kreatinínu). Najvyššie koncentrácie TDA boli zistené vo vzorkách pracovníkov údržby (geometrický priemer (GM) = 2,6 μmol . mol−1 kreatinínu) a operátorov rezacích strojov (GM = 0,9 μmol . mol−1 kreatinínu). Pri zohľadnení výsledkov jednotlivcov, korelácia medzi koncentráciami TDI vo vzduchu a TDA vo vzorkách moču odobratých po pracovnej zmene nebola zistená (r = 0,051). Naopak silná korelácia (r = 0,84) bola preukázaná pre geometrické priemery hodnôt TDI a TDA, ktoré boli vypočítané pre každú zo skupín pracovníkov podľa pracovného zaradenia [18].

Výsledky tejto práce naznačujú, že stanovenie špecifického IgE v sére nie je dostatočne citlivé na to, aby slúžilo ako biomarker. Naopak stanovenie koncentrácie metabolitov TDA v biologickom materiáli a prítomnosť alergických prejavov súvisiacich s výkonom práce sa javí ako vhodná alternatíva na posúdenie pracovnej expozície diizokyanátom [18].

Monitorovaniu TDI v závode na výrobu polyuretánovej peny v Belgicku sa venovali Geens et al. [19]. Na tomto pracovisku bolo u zamestnancov zistené nedôsledné používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov pri práci. Spôsob a čas odberu vzoriek pracovného prostredia a biologického materiálu bol zvolený za účelom posúdenia expozície TDI pred pracovnou zmenou a po pracovnej zmene a rovnako pred víkendom a po ňom (dva po sebe nasledujúce piatky – koniec pracovného týždňa a dva pondelky – začiatok pracovného týždňa). Dokázaná bola silná korelácia medzi koncentráciami celkového TDI vo vzduchu a zodpovedajúcimi hladinami celkového TDA v moči (r = 0,816). Z výsledkov vyplýva, že zvýšenie TDA v moči o 18,12 mg . l-1 (koncentrácia po pracovnej zmene mínus pred zmenou) zodpovedá expozícii TDI počas pracovnej zmeny a súčasne využívanej limitnej hodnote 5 ppb alebo 37 mg . m-3 v prostredí.

Metyléndifenyldiizokyanát

Podobne ako TDI, MDI patrí do skupiny aromatických diizokyanátov, ktoré rýchlo podliehajú katalytickej reakcii s polyolmi, a preto dostupné štúdie pracovnej expozície MDI pochádzajú najmä z odvetvia výroby polyuretánov.

V prierezovej štúdii zo Švédska [20] bol skúmaný vzťah medzi expozíciou izokyanátom, biomarkermi ich expozície a prítomnosťou symptómov expozície. Expozícii lepidla na báze MDI a HDI bolo vystavených 150 pracovníkov, pričom niektorí z nich používali pri práci mierne zahriate lepidlo. Koncentrácie MDA v moči u pracovníkov používajúcich zahrievané lepidlo boli viac ako 5-krát vyššie (9,4 μg . l-1 (~ 3,9 μmol . mol-1 kreatinínu)) ako v prípade, keď bolo použité lepidlo bez zahriatia (1,8 μg . l-1 (~ 0,8 μmol . mol-1 kreatinínu)). Namerané koncentrácie MDA preukázali dobré korelácie s hladinami MDI vo vzduchu.

Okrem výroby PU bola expozícia MDI spojená aj s rôznymi činnosťami v stavebnom priemysle, ako napríklad striekanie polyuretánovej peny [21, 22]. Koncentrácie MDA v moči však boli v uskutočnených štúdiách vo všeobecnosti nízke (0,017–16,4 nmol . l-1 (~ 0,01–1,4 μmol . mol-1 kreatinínu) a 0,1–0,2 μmol . mol-1 kreatinínu). Aj keď sa pracovníci podieľali na činnostiach, ktoré by mohli viesť k vyššej expozícii MDI, vo väčšine prípadov boli použité osobné ochranné pracovné prostriedky, čo zodpovedá nízkym výsledným hladinám MDA v moči odobratom po pracovnej zmene.

Sabbioni et al. [21] okrem MDA v moči študovali aj plazmatický acetyl-MDA (ac-MDA) uvoľňovaný alkalickou hydrolýzou a Hb-MDA. Pozorovaná bola dobrá korelácia medzi koncentráciou MDA v hydrolyzovanom moči a acetyl-MDA a Hb-MDA (r = 0,86 a r = 0,39, v uvedenom poradí). Počas nasledujúcich rokov sa rovnakí autori [23] venovali aj meraniu špecifických albumínových aduktov (MDI-Lys a acMDI-Lys), ktoré boli zistené u 63 % pracovníkov v stavebnom priemysle, u 64 % pracovníkov nešpecifikovaného závodu a len u 15 % kontrolnej skupiny. Výsledky potvrdzujú, že MDI-Lys sú v porovnaní s MDA špecifickejšie biomarkery expozície. Okrem toho závery štúdie naznačujú, že tieto albumínové adukty majú tendenciu hromadiť sa v tele, pretože vo vzorkách pracovníkov, ktorí pracovali s MDI počas 4–7 mesiacov, boli pozorované zvýšené koncentrácie MDI-Lys. Na druhej strane, vzhľadom k nedostupnosti štandardov špecifických proteínových aduktov, nie je ich stanovenie v praxi bežne využívané.

ZÁVER

Analýza korelácie medzi výsledkami monitorovania pracovného prostredia a biologickým monitorovaním diizokyanátov v zahraničných štúdiách naznačuje, že stanovenie koncentrácie zodpovedajúcich diamínov v moči je vhodnou metódou na posúdenie celkovej pracovnej expozície diizokyanátom (inhalačnej aj dermálnej), ktorá môže pomôcť rozpoznať rizikové pracoviská a určiť rizikové profesie. Najsilnejšia korelácia medzi množstvom izokyanátu nameraného vo vzduchu a koncentráciou príslušného diamínu v biologickom materiáli bola pozorovaná pri zohľadnení expozície u všetkých účastníkov (kumulatívna expozícia) nie jednotlivých pracovníkov. Z publikovaných štúdií tiež vyplýva, že zamestnanci sú pri výkone pracovných činností vystavení izokyanátom nielen inhalačnou ale aj dermálnou cestou, ktorá zvyšuje riziko vzniku izokyanátovej astmy [1, 2].

V rámci SR doteraz nebola uskutočnená podobná štúdia zaoberajúca sa biologickým monitorovaním diizokyanátov a pôsobením týchto látok na zdravie zamestnancov. Napriek skutočnosti, že automobilový priemysel v SR je zamestnávateľom veľkého počtu pracovníkov, sa vznik a rozvoj bronchiálnej astmy v tomto odvetví nedáva do súvislosti s expozíciou izokyanátom. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli uskutočniť monitorovanie expozície izokyanátov v pracovnom prostredí vybraných výrobných spoločností nielen stanovením ich koncentrácie v ovzduší, ale aj prostredníctvom biologického monitorovania diamínov v moči zamestnancov. Výsledky tejto našej zatiaľ nepublikovanej práce podporujú predpoklad, že v pracovnom prostredí dochádza k expozícii izokyanátom [6]. Je preto dôležité upriamiť pozornosť na monitorovanie diizokyanátov v priemyselných podnikoch a pri výrobných procesoch na Slovensku a zvážiť využitie analýzy zodpovedajúcich diamínov v biologickom materiáli, ktorá môže pomôcť odhaliť všetky zdroje expozície izokyanátov a tým výrazne prispieť k zníženiu úrovne profesionálnej expozície týmto chemickým látkam.

Zoznam skratiek
ac-MDA – acetyl-MDA
BMGV – Biological Monitoring Guidance Value
GM – geometrický priemer
Hb – hemoglobín
HDA – hexametyléndiamín
HDI – hexametyléndiizokyanát
HMDI – 4,4-metyléndicyklohexyldiizokyanát
IPDI – izoforóndiizokyanát
MDA – metyléndianilín
MDI – metyléndifenyldiizokyanát
NDI – 1,5-naftalén diizokyanát
OOPP – osobné ochranné pracovné prostriedky
ppb – parts per billion

PU – polyuretán
TDA – toluéndiamín
TDI – toluéndiizokyanát

Adresa pro korespondenci:
Mgr. Petra Matejíčeková
Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UPJŠ
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Lekárska fakulta
Rastislavova 43
041 90 Košice
Slovenská republika
e-mail: matejicekova.petra@gmail.com

Pracov. Lék., 74, 2022, No. 3–4, s. 51–56